Taliansko 2008.

1. deň - 20.6.2008

Tento rok sa nám podarilo na exkurziu vyraziť takmer načas. Iba jeden nemenovaný zábudlivec si nechal cestovné doklady doma, tak sme teda zopár minút počkali. O 14. hodine sme vyrazili spred budovy školy. Pred budovou Istropolisu sme naložili pána sprievodcu s batožinou a naša cesta sa teda začala.

2.deň – 21.6.2008 - Rím

Skoro ráno sme dorazili do Ríma a okolo 7. hodiny sme už stáli na námestí Svätého Petra vo Vatikáne. Napriek veľkej horúčave sa všetci museli obliecť tak, aby ich odev zodpovedal norme kladenej do tejto sakrálnej stavby. Niektorí to riešili teplákmi.....no, hlavne že prešli cenzúrou strážcov mravnosti. Pred vstupom do chrámu sme sa ale museli podrobiť bezpečnostnej prehliadke rovnako ako na letisku.

Potom sme i s húfom turistov z celého sveta mohli nasávať atmosféru tohto architektonického veľdiela. Naraz sa sem vojde niekoľko desiatok tisíc veriacich. Jednou z najvýznamnejších umeleckých diel, ktoré sú tu vystavené je Michelangelova Pieta, vystavená po útoku psychopata za hrubým sklom.

Po prehliadke chrámu nasledoval dobrovoľný výstup na kupolu chrámu, kam vedie 520 schodov. Pravdupovediac, nič pre padavky a klaustrofobikov.

Po Vatikáne sme sa presunuli popri Anjelskom hrade ponad rieku Tiber k slávnej Fontáne Di Trevi, postavenej na jednom z najmenších rímskych námestí. Rodina Di Trevi sa rozhodla tento fakt zmeniť a dala vystavať túto efektnú fontánu. Voda z nej, rovnako ako zo všetkých ostatných rímskych fontán, je pitná. Aby pitnou aj zostala, tak nad jej čistotou bdejú policajti, ktorý každý náznak osvieženia sa namočením ihneď zatrhnú. Ak sa chcete do Ríma ešte niekedy vrátiť, ta do nej musíte vhodiť ľubovoľnú mincu.

Od horúčavy sme všetci boli ako mechom udretí a sprievodca vycvičený rokmi praxe nás nevedel pochopiť. Pre nás kruté horúčavy znášal nejako ľahšie. Po príchode domov sme zistili, že v tomto týždni sa teplota v okolí Ríma pohybovala okolo 44 ^o C.

Predposledným bodom prehliadky bolo Španielske námestie a Španielske schody. Ich sláva je podľa nás trochu preceňovaná, pretože slávna kvetinová výzdoba, s ktorou sú schody zachytené na všetkých pohľadniciach tu je iba počas jediného jarného mesiaca.

Záverečným bodom bol park Villa Borghese, kde sme si oddýchli v tieni krásne upravených pínií. Je to jeden z najväčších rímskych parkov.

Po 16. hodine sme Rím opustili a po zhruba 3,5 hodinovej ceste sme konečne zaparkovali v kempe Miramare pri Batiphalii, ktorý bol našim dočasným domovom.

3. deň – 22.6.2008 – Vezuv a Pompeje

Po raňajkách sme opäť opustili naše stanové mestečko a vyštartovali smerom k Neapolu, na sopku Vezuv. Z jej 1200 metrov nadmorskej výšky sme minimálne 1000 metrov prekonali autobusom a pešo iba posledné prevýšenie. Samotná cesta vedie kalderou staršej sopky, ktorá bola zničená známym výbuchom na začiatku nášho letopočtu, ktorý zničil v tej dobe bezvýznamné mesto Pompeje s 20 000 obyvateľmi, ktoré zasypal niekoľkometrovými vrstvami popola. Ten sa časom premenil na pôdu, ktorú ľudia obrábali a pri prácach nachádzali podozrivé množstvo antických artefaktov. Tak sa začalo znovuobjavenie Pompejí.

Vrchole stratovulkánu sa nám naskytol pohľad do nového krátera, ktorý bol naposledy aktívny v roku 1944. Vedci však predpokladajú i jeho ďalšiu aktivitu v najbližších rokoch. Všetci sme si ako suvenír zobrali maličký kúsok tufu. Pri odchode nám ale pán sprievodca porozprával hrôzostrašnú historku o tom, že kamene zo sopky prinášajú nešťastie. Keďže sme sa našich úlovkov chceli čo najskôr zbaviť a autobus nemal okná, tak sme ich uložili na úpätí sopky, v Pompejách ktorým sopka už beztak priniesla dosť nešťastia, takže už nemá čo pokaziť....

Archeologické nálezisko v Pompejách je neskutočne obrovské a trojhodinová prehliadka je príliš krátka. Najzaujímavejšie boli fresky  mozaiky v domoch, ktoré sa najviac zachovali, medziiným i nevestinec s príznačnou freskovou výzdobou. V Pompejách mali i veľkú arénu, do ktorej dokázali napustiť 1,5 metra vody a inscenovali námorné bitky.

4. deň – 23.6.2008 – Capri a Neapol

Na tento známy dovolenkový ostrov boháčov sme sa dostali po 1,5 hodinovej plavbe trajektom z Neapola. Vzhľadom na finančné možnosti dovolenkárov tu prevládali luxusné butiky a obchodíky so suvenírmi pre turistov našej kategórie. Ostrov sa skladá z dvoch horských masívov trčiacich z mora- Capri a Anacapri. My sme si vybrali Capri, na ktorý sme sa dostali lanovkou. Samotné mestečko sa nachádza až na úplnom vrchole masívu. Po pešej prehliadke sme  na hodinku ostali na malej kamenistej pláži pri prístave, kde si mládež mohla vyskúšať i iný typ pláže ako bol v kempe (piesčitá).

Najznámejšou atrakciou ostrova je Modrá jaskyňa, ktorú vytvorilo more.

Po Návrate do Neapola nasledovala prehliadka mesta, ktoré už iba spomína na zašlú slávu a je sídlom mafie a mestom s mimoriadne vysokou kriminalitou. Okrem iného má mesto problém s odpadom, ktorého sú tu priamo v centre neskutočné kopy. Videli sme napríklad i kruhový objazd pokrytý niekoľkometrovou kopou odpadu. Zdá sa, že miestnym obyvateľom to príliš neprekáža.

Neapol zaznamenal veľkú vlny vysťahovalectva v minulých storočiach. Túžba emigrantov po domove je známa ako výrok „vidieť Neapol a zomrieť“.

V meste sídli známa divadelná scéna, oproti ktorej je architektonický skvost – obrovská krytá presklená pasáž, jedna z prvých v Európe. Mestu dominuje hrad.

Večer sme si priebežne vyzberali denníky študentov a skontrolovali ich zápisky, dojmy a poznámky k programu

5. deň – 24.4.2008 – Paestum

Paestum je archeologická lokalita, v ktorej sa zachovali najzachovalejšie antické chrámy z obdobia rímskej ríše. V lokalite stále prebieha archeologický výskum, tak sme si mohli obzrieť i archeológov pri práci.

V podvečer sme si zahrali tradičnú hru na exkurzii – Milionára, ku ktorej sa pridala i súťaž 5 proti 5. O zábavu bolo teda postarané.

6. deň – 25.5.2008 – Rím – 2. časť

Ráno sme si zbalili batožinu, upratali kemp a vyrazili na cestu domov, počas ktorej nás čakala Ďalšia zastávka vo večnom meste.

Začali sme pri Koloseu, ktoré bolo zdevastované v období, keď rímska kultúra bola považovaná za pohanskú. Napríklad na stavbu chrámu Sv. Petra vo Vatikáne sa použilo 900 (!!!) vozov mramoru z tejto stavby. Z mramoru tu bol tvorený celý interiér stavby. Teraz vyzerá ako po útoku.

Pešou prechádzkou sme prišli k vŕšku Paltinum, z ktorého sme sa dostali priamo na Forum Romanum – najstaršiu časť mesta, ktorú odkryl archeologický prieskum. Okrem paláca vestálok sme videli i stĺp, od ktorého sa merali všetky vzdialenosti v Ríme. Veď nenadarmo sa hovorí, že „všetky cesty vedú do Ríma“. Na záver tejto etapy sme si obzreli sochu vlčice s Romulom a Remom, ktorí sú považovaní za zakladateľov Ríma.

Okolo pamätníka Viktora Emanuela II. sme prešli k Panteonu , ktorý je v súčasnosti kresťanským chrámom a nastal čas na odchod. Z Ríma sme odišli o 21.15.

7. deň – 26.6.2008 – návrat

Po tranzitnej preprave cez Rakúsko sme prišli pred budovu školy okolo14. hodiny.

Chceme vysloviť poďakovanie všetkým študentom, ktorí sa pričinili o bezproblémový priebeh celej exkurzie, ale i tým, ktorí v nás neustále svojimi otázkami udržiavali stabilnú hladinu adrenalínu ( Kde je tu najbližšie WC? (každých 5 minút, najčastejšie hneď po odchode z kempu alebo z miesta, kde WC bolo priamo dostupné), Kedy tam budeme? Ako dlho bude trvať zajtrajší rozchod? Ako dlho to bude trvať? Čo sa stane, keď som svoj referát nechal v kufri (v kempe)? Ako to, že som sa spálil, keď som sa natrel štvorkou faktorom? A podobne.

PaedDr. Zuzana Vaňková

PaedDr. Stanislav Vaňko